Varovanie obyvateľstva pred živelnými pohromami, teroristickými a vojenskými útokmi či priemyslenými haváriami patrí k základným funkciam moderného štátu. V takýchto situáciach je potrebné zaistiť doručenie varovnej správy, obyčajne akustického hlásenia, niekedy aj optickej signalizácie, čo najväčšiemu počtu osôb na ohrozenom území. Budovanie a prevádzkovanie takýchto varovných systémov zaisťujú špecializované útvary štátnej správy prípadne samosprávy, obyčajne oddelenia civilnej ochrany obyvateľstva. V niektorých krajinách je zodpovednosť za varovanie okolitého obyvateľstva v prípade vzniku priemyselnej havárie prenesená priamo na podniky, ktorých výroba je zdrojom rizika a je im stanovená povinnosť buď priamo vybudovať a prevádzkovať takéto systémy, alebo sa spolupodieľať na ich financovaní.

Technické požiadavky na systémy určené pre hromadné varovanie obyvateľstva upravuje vo väčšine štátov priamo legislatíva. Tieto požiadavky vychádzajú z medzinárodných skúseností pri mimoriadných udalostiach, ktoré ukazujú, že v takýchto situáciach takmer vždy dôjde k dlhodobejšiemu výpadku elektrickej energie a bežnej telekomunikačnej infraštruktúry. Varovné systémy sa však musia byť použiteľné práve vtedy. Ďalším špecifikom varovných systémov je, že ich naozajstné použitie nie je nie je časté, ale v prípade potreby musia byť naozaj funkčné. Moderné systémy hromadného varovania obyvateľstva riešené na báze elektronických sirén predstavujú najefektívnejsší spôsob pokrytia ohrozeného územia varovným signálom. Ozvučuje sa však predovšetkým voľné priestranstvo. Vo väčšine štátov však požiarné predpisy požadujú v interiéroch vybudovanie núdzových akustických systémov, tzv. evakuačných rozhlasov určených na varovanie pred požiarom. Integrácia takýchto vnútorných rozhlasov a lokálnych varovných a ozvučovacích systémov budovaných za iným účelom zvyšuje efektívnosť šírenia varovného signálu. Z toho vyplývajú hlavné technické požiadavky na komplexné varovné systémy:

• extrémna spoľahlivosť a odolnosť zariadení a pokročilé autotestovacie funkcie všetkých kľúčových komponentov,
• zálohovanie napájania sirén aj komunikačnej infraštruktúry po dobu 48-72 hodín od výpadku elektrickej energie,
• komunikačná infraštruktúra umožňujúca ovládanie sirén dvomi nezávislými spôsobmi, obyčajne sa požaduje aspoň jeden vyhradený rádiový kanál,
• minimálna spotreba elektrickej energie v čase kľudu,
• softvér pre dohľad nad celým systémom a automatizáciu rutinných činnosti operárora vo varovnom a vyrozumievacom centre po vyhlásení mimoriadnej udalosti,
• možnosť integrácie varovných systémov postavených za iným účelom, predovšetkým požiarných evakuačných rozhlasov